Rímsko-katolícke apostatické snahy pre prevrátenie Reformácie

napísal Richard Bennett

„Pápež František navštívi Švédsko“ 31 októbra 2016 „aby sa zúčastnil ekumenickej bohoslužby a začatí roka aktivít pre pripomenutie si 500-stého výročia Protestantskej reformácie. Pápež František bude viesť ekumenickú slávnosť v Lunde po boku s biskupom Munib Younan-om, prezidentom Svetovej luteránskej federácie a reverenda Martina Junge-ho, generálny federálny sekretár povedal na spoločnom tlačovom vyhlásení Pontifikálneho koncilu pre podporu kresťanskej jednoty a LWF.“[1] Takéto bolo vyjadrenie katolíckeho mediálneho spravodaja 25 januára 2016.[2]

Okrem toho 9 februára 2016 „Westminsterský arcibiskup viedol večernú bohoslužbu v bývalom dome kráľa Henricha VIII. Bolo to po prvý krát za viac ako 450 rokov, že bohoslužba bola vedená v Hampton Court Palace Chapel podľa Latinského rítu Katolíckej cirkvi.“[3] Tieto dve reportáže ukazujú začiatok Rímsko-katolíckych snáh pre prevrátenie Reformácie. Preto je potrebné posúdiť historické fakty Reformácie s cieľom preukázať, že plánované Rímsko-katolícke ekumenické stretnutia s prezidentom Svetovej luteránskej federácie a Westminsterským arcibiskupom sú apostatické príklady Protestantskej viery. Apostáza Rímsko-katolíckej cirkvi a Svetovej luteránskej federácie, už bola videná 31 októbra 1999 na čo nazvali „Spoločné vyhlásenie o doktríne ospravedlnenia.“[4] Aj keď sa kráľ Henrich VIII politicky oddelil od rímskeho pápežstva, nikdy sa avšak nedostal za Rímsko-katolícku doktrínu. Preto súčasná Anglikánska cirkev reprezentovaná Westminsterským arcibiskupom je dosť podobná učeniu rímskeho katolicizmu a nie je len defektívnou vierou ale viac apostatickou.

Pravá reformačná viera

Martin Luther v Nemecku; Ján Kalvín, Lefevre a Farel vo Francúzsku; a Zwingli vo Švajčiarsku reprezentujú pravú reformačnú vieru. Podstatou ich reformačnej viery bolo spasenie pred svätým Bohom len skrze Jeho milosť. Všetci títo ľudia sa zhodli na tom, čo hovorí Písmo A Abrahám uveril Bohu, a bolo mu to počítané za spravedlivosť. Tomu však, kto robí skutky, nepočíta sa mzda podľa milosti, ale podľa podlžnosti. Ale tomu, kto nerobí skutkov, ale verí na toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, počíta sa jeho viera za spravedlivosť.“[5] Všetci praví reformátori sa zhodli, že Ježiš Kristus je Pánom spasenia z hriechov, pretože: „Ale Bôh súc bohatý v milosrdenstve pre mnohú svoju lásku, ktorou nás zamiloval, aj keď sme boli mŕtvi v previneniach, spolu nás oživil s Kristom – milosťou ste spasení -“ [6] Lebo nieto rozdielu, lebo všetci zhrešili a postrádajú slávy Božej ospravedlňovaní súc darmo jeho milosťou, skrze vykúpenie, vykúpenie v Kristu Ježišovi,“ „Ospravedlnení súc tedy z viery máme pokoj blížiť sa k Bohu skrze svojho Pána Ježiša Krista“[7]

Reformácia obsahovala jedinečné charakteristiky z ktorých mnohé ju oddeľujú od akejkoľvek inej duchovnej obnovy v histórii. Jednou z jej rozoznávacích čŕt bolo teritoriálne pôsobenie. Začala súbežne a nezávisle v rôznych európskych krajinách.    

Muži ako Martin Luther v Nemecku, Ján Kalvín a Lefevre vo Francúzsku, Zwingli vo Švajčiarsku kázali v rovnakom čase proti rituálom Rímskej cirkvi a ukazovali na samotného Ježiša Krista pre spasenie. Aj keď je Luther nazvaným ako  pôvodca reformácie, reformátori objavili a kázali tú istú správu o milosti ako to robil on.

Sola Scriptura: Mocenský základ Reformácie  

Avšak bola tu moc ktorá priniesla vznik Reformácie a umožnila jej napredovanie a tou boli Písma. Všetci reformátori sa držali základného princípu, že v Starom i Novom zákone je absolútnou autoritou Slovo napísané Pánom Bohom, tak aj jedinou ako absolútnou autoritou pre Krista Ježiša a pre Apoštolov bolo napísané Božie Slovo. Absolútna autorita pre ľudstvo nie je v Rímskej cirkvi a jej tradíciách. Teda reformátori chápali, že Biblia je plná vyhlásení, podopierajúc pozoruhodný fakt, že napísané Božie Slovo je konečným zákonom pre ľudstvo. Toto je dôkazom stovkami odkazov v Starom zákone, pre príklad Izaiáš 8:20, K zákonu sa obráťte a k svedoctvu! Istotne povedia podľa tohoto slova, istotne povie ten, kto nebude mať svitu rannej zory.“ Podobne v Novom zákone je to napísané Slovo Božie, a ono samotné, ktoré Pán Ježiš Kristus a jeho apoštoli nazývajú poslednou autoritou. Počas pokušenia Ježiš Kristus odohnal Satana povediac, Je napísané: Človek nebude žiť na samom chlebe, ale na každom slove, ktoré vychádza skrze ústa Božie.“[8] Pán Ježiš Kristus vyjadril jeho úplné prijatie autority Starého zákona, Nedomnievajte sa, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov: neprišiel som zrušiť, ale naplniť. Lebo ameň vám hovorím, že dokiaľ nepominie nebo a zem, ani len jediné jota alebo jeden punktík nepominie zo zákona, dokiaľ sa všetko nestane.[9] Noc predtým ako bol ukrižovaný sa modlil k Jeho Otcovi najjasnejšími slovami, Posväť ich v svojej pravde! Tvoje slovo je pravda.[10]

Kristus Ježiš vyhlásil, že Písmo sa nedá zrušiť.[11] Biblia svedčí o jej vlastnej najzákladnejšej pravde; napr. Sumou tvojeho slova je pravda,[12] ty si Bôh, a tedy nech sú tvoje slová pravdou,[13] Napísané Slovo Božie je slovom pravdy [14] Boh hovorí o Jeho písanom Slove tieto slová sú verné a pravdivé“ [15] Napísané Slovo Božie je neomylné a spoľahlivé a neomylné vo všetkých častiach, pozemských tak ako aj duchovných. [16] Poprieť neomylnú pravdivosť a neomylnosť Biblie je nazvať Boha klamárom.[17] Takže umiestňovať ľudský rozum alebo akýkoľvek teologický systém vyššie než je autorita Biblie, je rovnako nazývanie Boha klamárom. Veriacemu je presne povedané aby podriadil jeho myseľ Bohu, „a zajímame v plen každú myseľ do poslušnosti Krista“[18] Tak reformátori v 16-tom a 17-tom storočí videli Krista, Apoštolov, a Písma všetky vyhlasovali, že napísané Božie Slovo je absolútna autorita; nie na mieste Boha, ale radšej tak ako samo Slovo vyhlasuje: ako vyjavenie samotnej Božej mysle.

Preto reformátori odhalili mylnú dogmu, že „Svätá tradícia“ bola potrebnou pre poznanie pravdy. Toto je stále dogmou Rímskej cirkvi ako to vyjadruje Katechizmus katolíckej cirkvi. „Svätá tradícia a Sväté Písmo sú úzko prepojené a vzájomne komunikujú.“ Existuje text v Katechizme katolíckej cirkvi ktorý hovorí, „A Svätá tradícia prenáša v jej celistvosti Božie Slovo ktoré bolo zverené apoštolom Pánom Kristom a Duchom Svätým.“ „Ako dôsledok [Rímsko-katolícka] cirkev… neodvodzuje jej istotu o všetkých vyjavených pravdách len zo Svätých Písem. Oboje Písmo aj Tradícia musia byť akceptované a rešpektované s rovnocenným pochopením zbožnosti i oddanosti.“[19]

Poznávanie Cesty pravdy a života pre reformátorov

Počas reformácie bolo učenie cestou pravdy a života. Keď sa už Reformácia naplno rozbehla, existovalo veľké priateľstvo a staranie sa jeden o druhého medzi reformátormi. Častá výmena názorov bola bežná a pohostinnosť bola rozšírená. Jednou z prekvapujúcich čŕt reformácie bol tento rozsah kontaktov a kooperácia medzi reformátormi a vzájomné povzbudzovanie v ich snahách. Reformácia sa šírila vo veľkej miere. Samozrejme konsolidácie alebo upevňovanie a zdokonaľovania potrebovali byť vykonané; ale je ťažké si predstaviť, že tak úžasné obrodenie v tak širokej miere mohlo byť vykonané v tak krátkej dobe, prinášajúc so sebou kompletnú zmenu myslenia a ľudských životov. Toto bolo nutnou prezieravosťou, lebo v tom čase boli ľudia ktorí vedeli hebrejsky, latinsky a grécky, čo bolo potrebným pre čítanie Biblie ktorá v tej podobe vtedy existovala. Bolo nevyhnutným aby bolo Biblia preložená do materčiny každej krajiny, takže obyčajný ľudia mali možnosť čítať Písmo v ich vlastnom jazyku. Táto úloha si žiadala vzdelanosť. Všetky kázania mnohých Luterovcov, Latimercov, Zwingliovcov, Knoxovcov a Wishartovcov by boli bývali zlyhali v dosiahnutí reformácie, keby v tom istom čase nebola Biblia v materinských jazykoch dostupná pre bežných ľudí. Keby nebol kázal Latimer v tom čase na Cambridge-i, nebolo by  sa stalo, že Tyndale ktorý utiekol na Európsky kontinent pašoval späť tisícky kópii Nového zákona v Anglickom jazyku, aby každý angličan si mohol sám prečítať cestu spasenia a nebola by reformácia v Anglicku. Podobné situácie boli v Nemecku, Francúzsku a iných krajinách.

Pravá reformácia, oddelenie sa od Rímsko-katolíckej autority bola dosiahnutá v relatívne krátkom čase. Reformácia bola neustálym, všetko obklopujúcim pohybom Ducha Svätého. Bolo to skutočne skvelé duchovné prebudenie keď boli zástupy oslobodené z jarma poverčivosti a ritualizmu apostatického pápežstva a obrátené evanjeliom milosti. Obnovenie jedinej autority Písma viedlo k poslušnosti voči Bohu a jeho Slovu, podobne ako znovuobjavenie doktríny ospravedlnenia jedine skrze milosť viedlo každého skutočného veriaceho do priameho a osobného kontaktu s Bohom duchovnej obnovy.

Odkaz reformácie

Aký je teda odkaz reformácie? Ako sa máme v našich časoch z nej poučiť? Samotná reformácia bola duchovnou obnovou založenou nielen na Božom Slove ale aj na modlitbe akým bolo predošlé a neskoršie duchovné obrodenie. Spurgeon jasne opísal modlitbu ako podporu ktorá udržiava reformáciu. Spurgeon povedal, „Nemyslite si, že Luther bol jediným človekom  ktorý vytváral reformáciu! Boli to stovky ktoré vzdychali a volali tajne, „Ó Bože ako dlho?“ :v chatách Čierneho lesa v Nemeckých domovoch, na kopcoch Švajčiarska, na rôznych miestach v Španielsku, v podzemiach Inkvizície a na zelených poľných cestách Anglicka.“[20] Tak sa stala modlitba jadrom tohoto veľkého hnutia ako sa horlivé modlitebné žiadosti nespočetných sŕdc naprieč Európou prosili Pána aby poslal mocné pôsobenie jeho Ducha.

Prvé veľké prebudenie potom ako sa reformácia objavila v 18. storočí bolo v Amerike a v Británii, a boli pájané s Johnathan Edwardsom a George Whitefieldom. Ešte pred vyliatím Božej milosti nachádzame modlitbu v životoch týchto mužov i v životoch ich spolupracovníkov.

Takisto v meste Ulster v Severnom Írsku v roku 1859 i na konci 19. storočia a na začiatku 20. storočia vo Wales-e modlitba prechádzala tieto reformácie.

Záver

Reformátori vyhlásili v ich biblickom učení, že Boh samotný je večný, nekonečný a nemeniaci v jeho bytosti, dobrote, svätosti, spravodlivosti, moci, pravdy a múdrosti. Preto on jediný počuje modlitby; On jediný je Svätý Izraelov; On jediný je Svätým Otcom; slovom jedine Bohu sláva. Preto plány návštevy Švédska pápeža Františka 31. októbra 2016 a Westminsterského arcibiskupa hostiť večernú bohoslužbu v bývalom rodnom dome kráľa Henricha VIII sú očividnými príkladmi apostázy Rímskej cirkvi. Rozhodne sa hriech v roku 2016 množí. Svätosť Božia, bázeň Božia, usvedčenie o hriechu a evanjelium milosti sú nevyhnutnými. So všetkým týmto množiacim sa hriechom  a bludom; ako žijeme a kraľujeme s Kristom Ježišom v tomto čase? Písmo nám dáva odpoveď, Lebo ak pádom,prehrešením sa,toho jedného kraľovala smrť skrze jedného,jeo mnohoistejšie, že tí, ktorí dostávajú hojnosť milosti a daru spravedlivosti, budú kraľovať v živote skrze toho jedného, Ježiša Krista.“[21]  Ako dostanete bohatú milosť darovanú od Krista, tak ste vykúpení z moci smrti; budete žiť a kraľovať s Kristom ako ste posväcovaní denne skrze Jeho Slovo Duchom Svätým a s Jeho neustálym spoločenstvom. Takisto s  Ním budete vládnuť a oslavovať Ho na veky.  Verte len v Neho a v Ňom budete mať istotu.na chválu slávy svojej milosti, ktorou nás omilostil v tom Milovanom“[22]

Je to jedine mocou milosti Pána Ježiša Krista, že môžeme žiť skutočne kresťanský život ako ho žili reformátori v 16. , 17. a 18. storočí. Pánova obeta je pre veriaceho v tom, že namiesto hriešnikov ktorí uveria, On obetoval Sám seba a tak pre nich naplnil zákon. Táto obeta bola tak hodnovernou , že Jeho obeta za nich eliminovala všetku potrebu ich potrestania. Preto aby sa stal Kristus Ježiš obeťou za svoj ľud, prebral ich zodpovednosť. Povedané úžasnými slovami Písma, Ale keď prišla plnosť času, poslal Bôh svojho Syna, pošlého zo ženy, podrobeného pod zákon, aby tých, ktorí boli daní pod zákon, vykúpil, aby sme vzali nám určené synovstvo.“[23] Pán Hospodin sľúbil, že bude Otcom pre skutočných veriacich – že oni budú Jeho synmi a dcérami. Toto je najväčšia možná pocta. Aká poriadna nevďačnosť, že ktokoľvek by hanil taký dar a zavrhol Krista Ježiša a večný život v prospech apostatickej Rímsko-katolíckej cirkvi. Preto Pán sľúbil,Všetko, čo mi dáva Otec, prijde ku mne, a toho, kto prijde ku mne, nevyženiem von.“[24] Tí ktorí prichádzajú na Božie povolanie sú daní Kristovi, pretože je to jedine skrze Jeho krv, že môžu oni byť spasenými. Pán Hospodin skrze Jeho Ducha usvedčuje o hriechu, spravodlivosti a súde tých ktorí uznajú ich neprávosť a ich potrebu spasenia. Je to Pán Hospodin ktorý ťa volá? Jedine v Pánovi Ježišovi Kristovi sa nachádza sloboda a večný život! Skrze Jeho milosť ver v Neho, v Neho samotného,Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil.“[25]

Prosím dajte vedieť o tomto článku vašej rodine a členom zboru a ak je to možným, zverejnite ho na Internete.

Prajem si vašu odpoveď na článok s akýmikoľvek prípadnými návrhmi ktoré by ste mali. Môžete mi poslať email na richardmbennett@yahoo.com alebo pošlite vaše komentáre pastorovi Glenn-ovi  s ktorým pracujem na bereanbeaconmail@yahoo.com

Ďakujem,

Richard Bennett


[1]      www.catholicherald.co.uk/news/2016/01/25/pope-francis-to-visit-sweden-for-reformation-commemoration/ 2/23/2016

[2] www.catholicherald.co.uk/news/2016/01/25/pope-francis-to-visit-sweden-for-reformation-commemoration/  2/23/2016

[3]      www.dailymail.co.uk/news/article-3439293/Hampton-Court-Palace-chapel-holds-Catholic-service-Henry-VIII-broke-away-Rome-16th-century.html  2/23/2016

[4]      Pozrite sa na náš článok (anglicky) www.bereanbeacon.org/new-blog/2015/10/17/the-catholic-lutheran-accord

[5]      Rimanom 4:3-5

[6]      Efežanom 2:4-5

[7]      Rimanom 3:23-24, 5:1

[8]      Matúš 4:4

[9]      Matúš 5:17-18

[10]    Ján 17:17

[11]    Ján 10:35

[12]    Žalmy 119:160

[13]    II Samuelova 7:28

[14]    Žalmy 119:43; II Korinťanom 6:7

[15]    Zjavenie 21:5

[16]    Ján 3:12

[17]    1 Jána 5:12

[18]    2 Korinťanom 5:10; Príslovia 3:5

[19]    Katechizmus Katolíckej cirkvi, paragrafy 80, 81 a 82

[20]    www.the-highway.com/revival-reformation_Lamb.html  2/23/2016

[21]    Rimanom 5:17

[22]    Efežanom 1:6

[23]    Galaťanom 4:4-5

[24]    Ján 6:37

[25]    Efežanom 2:8-9